Odkladám svoje umučené telo, nehmotné čosi z neho vyletelo, vznáša sa nocou nad vodami, zrodený v chlieve vprostred slamy. Mama ma berie nežne do náručia, netuší, staručký svet som začal rúcať, povstanú pre mňa nové chrámy, v nich smútok piety so slzami. Každučká z nich je odpúšťaním Bohu.

Krv po guľke je rovnaká ako po prvom milovaní, rozdiel jediný je do šľaka v cieľoch použitia zbraní. Preliatou krvou život zaniká i vzniká, nalievame ju do kalicha, svoj kalich dopíjame do dna, na jeho dne sa pravda a lož nerozozná.

Narastá pocit temný v našich dušiach, rozvezú telá do pitevní, slzy sa nevysušia. Zas ďalší pravoverný smrťou hýril, na pažbe z božej lásky zárezy má štyri. Zub za zub? S krvnou pomstou ľahšia cesta? Čoskoro nik nezvie, kto je obeť a kto trestá. Narastá pocit temný v našich dušiach, tanečným krokom do pitevní, strava mušia.

V roku 1969 som mal necelých 6 rokov. O Lefčíkovi som určite počul, ale podarilo sa mi ho zo svojich spomienok vytesniť. 11. 4. 1969 krátko pred šiestou hodinou sa na námestí Osloboditeľov v Košiciach upálil mladý vojak základnej vojenskej služby Michal Lefčík ( 1950 – 1969). V kine Úsmev sa 11.4.2017 bude konať pietna spomienka na Michala Lefčíka, bude tam premietnutý […]

Ema nie je nemá, v knižke báseň nemá, preto vlastnú poéziu skúsi. O kačke, čo zaplietla sa medzi husi, nik netuší, čo medzi nimi skúsi. Ako má vedieť kačka, čo sa husiam sluší? Ako má tušiť dáma, že mat sa kráľom dáva, a že jej vyvolený kráľ, zostane bez nej s pešiačikom sám. Ten na poslednom poli premení sa v Emu, vznešenú dámu, viac nenechá ju samú.

Do rytmu môjho stareckého rapu, ťaháte s myškou prerastenú repu, v rozhlase zatiaľ politici trepú, volič sa skloní skromne do podrepu. Raper vulgarizmus použil by tuná, zmáčal v ňom váš prejemnelý čumák, namiesto toho v rozhlase hrá Tůma, odolnosť môjho vkusu skúma.

Prečítal som ťa celú jedným vzdychom. Spätne listujem najpútavejšími kapitolami, mnohé neviem nájsť, nachádzam nové ešte pútavejšie. Nechce sa mi uveriť, že som ich pri prvom čítaní vynechal. Si večne nová, nerozrezaná kniha, každý môj dotyk v tebe napíše novú stránku.

Raz dotkol som sa drôtu vysokého napätia,ten podarený pokus si matne pamätám.Raz dotkol som sa teba, pochopil som hneď,než samotný do neba, s tebou aj peklo zniesť. Za dlhej letnej noci blúzky sa dotýkam,pod rukou zrejú hrušky: „Dnes môžeš, hocikam“

Dávaj si pozor! Idem do bazéna. Vrátim a pritúlim sa dobre vychladená. Čo by som sa bál? Nemôžeš byť chladnejšia, než za včerajšej noci. Milý, tak tragicky sa […]

Svahy sú panensky nedotknuté. Vianočný sveter krk mi kúše. Pozerám na dná vlastnej duše, fľaše sú dopité, pánty vytrhnuté, reklama na šťastie beží v jednom kuse, napínam svaly, kým sneh sa valí, môj koník do cieľa možno nedokluše.