Zahľadení do seba pokukujeme po kukučkách znášajúcich do našich hniezd, vznášame sa pýchou nad cudzími plodmi, otlaky na chodníkoch virtuálnych hviezd.

Ocitol som sa v perižéniu, v najpríťažlivejšom bode. Vtom sa mi vzďaluješ. Soptím, až zaplavujem kráter žubrienkami zrodu. Neboj sa, raz sa znova vrátim. Ešte sa dotknem nielen tvojich perí. Pôsobí zákon. Ver! Nejde o náhodu.