boro

Väčšina toto príslovie pozná presne naopak: Náhoda je blbec.

Zaužívané príslovie odráža našu kolektívnu a pritom individuálnu skúsenosť, keď sa sťažujeme na osud, ktorý sme si poväčšine zapríčinili sami a vlastné zlyhania pripisujeme slepej, či skôr zákernej náhode..

Dnes bola náhoda géniom, nastúpil som do autobusu a po chvíli som si všimol, že neďaleko sedí moja dávna priateľka a spoluherka z MDŠ. Keďže vedľa mňa bolo voľné sedadlo a vedľa nej nie, naznačil som jej, nech si ku mne prisadne. Prisadla si a po niekoľkých vetách som pochopil, že ide na akési divadelné predstavenie v Kultur parku. Ponúkol som sa, že pôjdem s ňou.

Meškali sme, takže sme vstúpili doprostred deja. Napriek tomu to bol pre  mňa asi najlepší divadelný zážitok najmenej za posledných 5 rokov. Hra mala, či vlastné nemala názov:

„Zatiaľ bez vhodného názvu“.

Hralo ju divadlo KOD – Košické otvorené divadlo v réžii Dušana Bajina.

Je to voľné spracovanie hry W. Matrosimoneho Like tottaly weird.

Hrali (pravdepodobne) študenti ķonzervatória Exnárova. Počas predstavenia síce odznelo niekoľko vulgarizmov, ale neboli samoúčelné, sedeli tak, ako šerbeľ sedieť má.

Minulý rok som mal tú česť, či skôr utrpenie, absolvovať predstavenie Lordi, kde hrali Kramár, Vajda a …

Napriek tomu, že som sa počas predstavenia párkrát zasmial, takmer celé predstavenie som trpel, lebo som si bol veľmi dobre vedomý toho, že keď som bol amatérskym hercom, hrali sme o dve triedy lepšie divadlo než to čudo čo sa odohrávalo pred našimi zrakmi. Všetky pointy, až na jednu, som dopredu uhádol či poznal a celé predstavenie bola vlastne jedna zbytočne pretiahnutá anekdota o tom, ako divadelná postava (Kramár) omylom pretiahne postavu žiarlivého manžela (Vajdu), namiesto jeho manželky.

Dnes som konečne videl predstavenie, ktoré síce bolo na hrane reality a absurdity, ale absurdnosť situácie odohrávajúcej sa na javisku, by sa skutočne mohla stať. Ak filmový fanúšik uverí tomu, čo mu herci predvádzajú, herci sa nemôžu diviť, ak ich vezmú za slovo, či skôr za obraz a predvedú im, ako by sa cítili, ak by sa im v reálnom živote stalo to, čím nechávajú prechádzať svoje postavy.