boro

Môj predchádzajúci blog bola báseň o medvedici Inge, ktorú odmietli poľovníci na pokyn policajtov/ochranárov/starostu ??? v intraviláne obce zastreliť. Poľovníci použili „iba“ gumenný náboj, ktorým ju chceli donútiť, aby sa zľakla a zutekala do hôr. Táto rana (aký to div?) medvedicu nevyľakala, ale podráždila. Už predtým bola v strese, lebo jej uniesli mláďatá, ukradli jej zmysel žitia a tak namiesto strachu v nej vzbudili zúrivosť. V danej chvíli, neviem, ako by som sa zachoval na mieste „ochranárov“. Ak by tam  bol skutočne ohrozený ľubovoľný človek (Kotleba, Fico, Sulík,  Danko, … vyberajte podľa svojho posunutého (podsunutého) politického presvedčenia), určite by som nezaváhal a aj keď by mi tá medvedica bola stonásobne sympatickejšia, než ktorýkoľvek príslušník ľudského druhu, strieľal by som do nej a neprestrieľal by som jej cestu za slobodou (aká sloboda by ju čakala, ak by sme jej nevrátili mláďatá?).

V jednom z komentárov pod blogom som bol označený za idiota, ktorý vraj tou básňou dáva prednosť medvedici pred ohrozením ľudstva: medveďmi, Arabmi, Cigánmi, Źidmi, všetkou tou háveďou, ktorá nám likviduje tú našu socialistickú (pardon), kapitalistickú záhradku. Iný komentátor vyslovil domnienku, že som naivný obyvateľ Petržalky, ktorý si maca predstavuje, ako milú plyšovú hračku, bojuje za práva tejto hračky, ale, ak by sa predo mnou objavil medveď, zostali by po mne iba s….

V prípade medvedice Ingy a jej mláďat jednoznačne zlyhal systém „ochrany“ prírody, ale hlavne dlhodobo zlyháva systém, kontajnerových stojísk, či už v národných parkoch, ako aj vo väčšine miest a obcí na Slovensku, ale keďže väčšina z nás, čiastočne i autor tohto článku, je presvedčená, že populácia medveďov na Slovensku je premnožená, ak by Inga už predtým nedostala meno, takmer všetci by sme si s úľavou vydýchli: Nestihla zabiť žiadneho roduverného Slováka a pravdepodobnosť toho, že by zlikvidovala príslušníka tej či onej národnostnej menšiny, je vzhľadom na ich prercentuálne zastúpenie výrazne nižšia, takže HURÁ!

Niekoľko dní nato, príslušníci „Pomáhať a chrániť“ zastrelili nevinného 17 ročného chlapca spolujazdca v „ujíždějícim autě“. Aj v tomto prípade asi z rýdzo formálneho hľadiska nielenže nik neporušil zákon, ale postupovalo sa rigidne podľa znenia zákona, vyhlášky a vnútorných policajných predpisov (na ľudský prístup a použite elementárneho rozumu zabudnime!). Matka tohto chlapca má jediné šťastie, že nie je medvedicou a tak ju v jej rozhorčení (aspoň dúfam), preventívne nikto z „Pomáhať a chrániť“ nezastrelí (hlboko sa vám Mama ospravedlňujem a prepáčte všetky mamy za našu „mužnú“ Neznesiteĺnú ľahkosť streľby).