Smiala sa, smiala, neprirodzeným smiechom, jej smiech prechádzal mi miechou a moja túžba kamsi vyprchala. Prečo sa len smiala? Iná sa smiala smiechom prirodzeným, čo prechádzal mi nielen miechou. A tak sa stalo, čo stať sa malo. Všetko. I to málo.

Pokušiteľ si zvliekol kožu, skúša ťa zviesť, šaty ti zvliecť, obálku duše, pneumatiku. Pracovník pneuservisu vyvažuje kolesá osudu. Velebí bezduší vynález. Vodníci i čerti, padlí anjeli prišli o prácu. On si ju zjednodušil.

Oslavujeme bombastický výsledok, znenazdajky sme hegemónmi priestoru napravo od stredu, máme len dvakrát menej ako porazený víťaz. Pustili sme balónik a schytili sme šabľu, tečie šampanské i krv. Zastaví ju osem stehov, osem strán kvadratúry kruhu. Za koho ísť? Veď vieme proti komu! Šíri sa temrava, Slovenskom znie vynovené heslo: Hnedá je dobrá!

Po čom túži básnik? Po prvotnom hriechu? Po nehe tvojich dlaní? Večnosti? Zneuznaní? Tušil to, no túžil odpiť z tvojich dlaní aspoň tu pohŕdavosť tvojho nevinného smiechu. Veď je to dobré! Len zlomili mu miechu, prstíky klopýtajúc po okrajoch drieku.

Si v excitovanom stave, musíš vyžiariť fotón alebo sa zlúčiť s mužským prvkom. Síra to nevytrhne. Na hélium sa nespoliehaj. Úbohá ortuť čupí na dne teplomera v strachu pred smernicou EÚ. Čoskoro zakáže aj dýchať, kyslík je oxidačný činiteľ.

Boh a či diabol na mňa si siahol, boh a či diabol koho preklínať? Klin vyráža sa klinom, v nemote nad roklinou koho preklínať? Zaklinený v klíne búrlim v jej rokline Mně nelituj! Som iba ja a zdrapy tvojho šťastia, som iba ten, koho preklínaš.

Čierna diera nemá vlasy. Ak by ich mala, boli by blond. Ak by ich mala, nenašiel by sa kaderník, ktorý by sa o ne staral. Keby sa ku nej priblížil, najprv by pohltila nožnice a potom jeho. A to si žiadna čierna diera nedovolí, poletovať Vesmírom s neupravenými vlasmi. Preto čierna diera nemá vlasy.

Čím väčšmi sa približujem k ideálu, tým väčšmi sa vzďaľujem od reality. Porozumenie Vyplakal som všetku svoju radosť, už sa iba v smútku smejem. Osvetľujem Slnko, aby som preskúmal jeho tiene. Bojím sa, že prídeš, bojím sa vlastnej odvahy, keď som ťa pozval k sebe. Prišla si, tiene zmizli, Slnko pohaslo vo výbuchu našej vášne. Všetko som pochopil i keď […]

Prebúram priečku, čo bola medzi nami, než zhasneš sviečku, strápnim sa množinami. Som nahý v tŕní, hlava naprázdno vrní, post prázdne vety, vôkol sa lámu svety, posledný neušiel, zbytočne do dňa svieti, stopíme zbytočné, či aspoň cudzie deti. Sme mocní v bezmoci? Zvítalní? Nemocní? Kopnem si do priateľa, pohladím zločincov. Vlastných z chýb vystrieľať, Než […]

Vesmír sa v bezpohlavnom počasí pootrasie. Humbuk a či sa vskutku čosi deje? Nebuďte smiešni! Сhlieb lacnejší nebude! Na balkón pustíme najprv vyvolených, výkmity Vesmíru spôsobila jediná čierna diera, vlastne dve, ktore splynuli. My sme tretia. Biele, či skôr šedivé Slovensko. Vydržme aspoň do najbližšieho krachu, za ktorý budú znova zodpovední oni. Za všetko beztak […]