Prešla si starobylým mesto. Zastali svätí v orloji. Tiež s nimi stojím a ty vieš to, zo srdca môjho odkrojíš. Odkráčaš, nevieme sa pohnúť, sadajú na nás holuby. Máme len jednu žiadosť skromnú: Musíš sa do nás zaľúbiť! Sochy sa pohli, vetchí starci omladli z tvojho pohľadu, zdvíhajú sukne s vetrom v tanci. Naďalej stojím. Ku mne staň si! Prečo mi nechceš […]

Smiala sa, smiala, neprirodzeným smiechom, jej smiech prechádzal mi miechou a moja túžba kamsi vyprchala. Prečo sa len smiala? Iná sa smiala smiechom prirodzeným, čo prechádzal mi nielen miechou. A tak sa stalo, čo stať sa malo. Všetko. I to málo.

Pokušiteľ si zvliekol kožu, skúša ťa zviesť, šaty ti zvliecť, obálku duše, pneumatiku. Pracovník pneuservisu vyvažuje kolesá osudu. Velebí bezduší vynález. Vodníci i čerti, padlí anjeli prišli o prácu. On si ju zjednodušil.

Oslavujeme bombastický výsledok, znenazdajky sme hegemónmi priestoru napravo od stredu, máme len dvakrát menej ako porazený víťaz. Pustili sme balónik a schytili sme šabľu, tečie šampanské i krv. Zastaví ju osem stehov, osem strán kvadratúry kruhu. Za koho ísť? Veď vieme proti komu! Šíri sa temrava, Slovenskom znie vynovené heslo: Hnedá je dobrá!

Po čom túži básnik? Po prvotnom hriechu? Po nehe tvojich dlaní? Večnosti? Zneuznaní? Tušil to, no túžil odpiť z tvojich dlaní aspoň tu pohŕdavosť tvojho nevinného smiechu. Veď je to dobré! Len zlomili mu miechu, prstíky klopýtajúc po okrajoch drieku.

Si v excitovanom stave, musíš vyžiariť fotón alebo sa zlúčiť s mužským prvkom. Síra to nevytrhne. Na hélium sa nespoliehaj. Úbohá ortuť čupí na dne teplomera v strachu pred smernicou EÚ. Čoskoro zakáže aj dýchať, kyslík je oxidačný činiteľ.

Boh a či diabol na mňa si siahol, boh a či diabol koho preklínať? Klin vyráža sa klinom, v nemote nad roklinou koho preklínať? Zaklinený v klíne búrlim v jej rokline Mně nelituj! Som iba ja a zdrapy tvojho šťastia, som iba ten, koho preklínaš.

Čierna diera nemá vlasy. Ak by ich mala, boli by blond. Ak by ich mala, nenašiel by sa kaderník, ktorý by sa o ne staral. Keby sa ku nej priblížil, najprv by pohltila nožnice a potom jeho. A to si žiadna čierna diera nedovolí, poletovať Vesmírom s neupravenými vlasmi. Preto čierna diera nemá vlasy.

Čím väčšmi sa približujem k ideálu, tým väčšmi sa vzďaľujem od reality. Porozumenie Vyplakal som všetku svoju radosť, už sa iba v smútku smejem. Osvetľujem Slnko, aby som preskúmal jeho tiene. Bojím sa, že prídeš, bojím sa vlastnej odvahy, keď som ťa pozval k sebe. Prišla si, tiene zmizli, Slnko pohaslo vo výbuchu našej vášne. Všetko som pochopil i keď […]

Prebúram priečku, čo bola medzi nami, než zhasneš sviečku, strápnim sa množinami. Som nahý v tŕní, hlava naprázdno vrní, post prázdne vety, vôkol sa lámu svety, posledný neušiel, zbytočne do dňa svieti, stopíme zbytočné, či aspoň cudzie deti. Sme mocní v bezmoci? Zvítalní? Nemocní? Kopnem si do priateľa, pohladím zločincov. Vlastných z chýb vystrieľať, Než […]