Dozreli sme, sme hrušky na konári, dozreli sme, hrkálka už smiech nevyčarí, dozreli sme, tak je to prirodzené, dozreli sme, o zrelosti zvedieť nestihneme. Prezreté ovocie sa v pálenici spáli, šesťcípe hviezdy, žiadni pozostalí.

Neviem o tebe nič, si kdesi v Nice, s hrôzou pozorujem správy. Zrazu mi píšeš: Sme živí a zdraví, pri víne zmeškali sme ohňostroj. Plačem od šťastia i smútku, o pohárik unikla si vskutku, koľkí však nie? Aj tých mal ktosi rád, kto nemá silu plakať. Zlosť hromadí sa v žilách, za každú obeť, čo ešte ráno žila, tešila sa pri východe slnka: Is very nice in Nice.

Povedz, že ma ľúbiš, môžeš pritom klamať, si tak jemne hrubý, keď ma skladáš v zamat. Nevravíš nič, vezmem si ťa sama, kožený bič, a na srdci? Mlčanlivá rana. Povedz, že ma ľúbiš, tým slovíčkom nemôžeš ma sklamať.

Každučkú chvíľu tvoju ruku hľadám a zobúdzam sa zo spánku. Prečo som odišiel, noc bola ešte mladá, snáď zaspím, až zodpovieš mi túto otázku. Chcem bozkať tvoje ústa žhavé, chcem, … Ale to snáď vieš?! Mátaš ma v mojom srdci, v hlave. Dúfam, že mátavam ťa tiež.

Sme rodina, šírime pravdu semenom a rečou.

znova som zlyhal, našťastie až po tom nefajčím otvorím nótbuk editujem zbierku poézie je takmer iba o nej seno žerú kone a ja znova sa chcem ocitnúť v jej lone medzitým urazená zmizla utekám za ňou nahý na autobus dráždim psov uskakujem […]

S divokou kobylkou riskuješ väzy, keď si ju osedláš, nádherne beží. Ten pocit, trysk a cval, nad všetko zlato, hoci si riskoval, stálo to za to. Dobývať dievčatko, tiež čosi stojí, než si ju podmaníš, buď v plnej zbroji. Aj pri nej riskuj pád, choď na vec priamo, než pozde pochopíš, že si to prialo. Vášnivé noci, plodné dni a prudké zvady, keď si to […]

Každá strana má dve mince, jedného predsedu a hranu. Tá zazvoní, nevedno kedy, ale vedno komu.

vynájdem stroj času zrealizujem premeškané rozchody a ten s tebou zruším návrat do súčasnosti nachádzam šťastné manželstvo tri premilené deti jedného dňa na stole rozvodové papiere našla zabudnutý denník našich minulých životov spustím stroj času napravím staré chyby tvorím nové katastrofy

Exit a či exitus? Ľud rozhodol vraj bez znalosti veci, bludy mu do hláv zatĺkali všetci, za všetko môžu Gréci a iná chamraď sveta, hlavne tá svoloč čo podradnú prácu neodmieta. Jadro pudla? Libra schudla, zvíťazí na súťaži krásy, počká si na: „Davaj časy!“