Kúpil som si 3D tlačiareň. Na jednej strane zo zvedavosti, na druhej strane, aby som mohol oboznámiť na základe vlastných praktických skúseností žiakov s 3D tlačou. V škole 3D tlačiareň síce máme, ale keď ju budem mať doma, tak si to lepšie „omakám“.
S priateľkou hrávame takú hru, vždy keď niečo kúpim a je to ešte zabalené a dopredu som jej nepovedal, čo idem kúpiť, tak pomocou otázok a mojich odpovedí Áno/Nie/Možno/Niekedy/… má uhádnuť, čo sa to nachádza v tom tajomnom balíku. V minulosti sa stalo, že som čosi kúpil jej alebo nám obom, ale väčšinou sú to rôzne technické zariadenia pre moju vlastnú zábavu.
Keď som takmer 15 kilový balík dovliekol domov, zhrozila sa, čo je to zase za zbytočnosť, ktorá len bude zaberať miesto v našom preplnenom byte. Neprezradil som, musela hádať, kým neuhádla. Keď konečne uhádla, nepotešila sa, len zalomila rukami: „Načo ti to bude?“
Mal som naplánovanú drobnú operáciu, tak som balík síce rozbalil, ale tlačiareň bolo treba zmontovať, tak som si to nechal až na návrat z nemocnice. Po troch dňoch som sa vrátil a začal montovať. Keď ju videla zmontovanú, znovu zalomila rukami, zaberá totiž dvakrát toľko miesta, ako naša laserová tlačiareň. K tlačiarni bol USB kľúč a pamäťová karta s návodom na montáž a softvérom. Na pamäťovej karte bol zároveň uložený nejaký 3D model. Podľa video návodu to mal byť pes, ale keď som kartu do tlačiarne vložil a spustil tlač, tak to vôbec ako pes nevyzeralo. Po cca. dvoch hodinách tlače vznikol otvárač na pivové fľaše, neviem ako to tlačiareň vedela, že sa taký otvárač u mňa nezastaví 🙂
Druhý výrobok, ktorý som vytlačil, bol držiak na karty. Ako z môjho blogu viete, som hráčom bridžu a niektorí starší ľudia, či ľudia po úraze ruky, môžu mať problém udržať karty, tak som model držiaka na karty vyhľadal a vytlačil.
V ďalších článkoch popíšem svoje praktické skúsenosti s 3D tlačou z pohľadu úplného začiatočníka a samouka.
Celá debata | RSS tejto debaty