boro

Vo vyhláseniach politikov, samozvaných, či pozývaných expertov, sa všetci hlásia (hlásime, aj ja som samozvaný expert na všetko) k vedomostnej spoločnosti. Čo za čudo, ale tá Vedomostná spoločnosť, je?

V mojom ponímaní, by to malo byť váženie si ľudí, ktorí vo svojom odbore čosi hlboké (či aspoň trochu užitočné) naozaj vedia a vedia to aplikovať na konkrétne problémy, bez ohľadu na to, či je to krajčír/krajčírka (môj Košický dedko, moja teta žijúca v Maďarsku), maliar a natierač, hodinár, murár, chovateľ mačiek, majster všetkých remesiel (môj otec), holič (moji strýkovia jeden z Mezőkövesdu, druhý z Prahy), poctivý účtovník/úradník (moja mama), ešte poctivejší bankár (môj pražský dedko), šofér tirákov (môj brat a jeden blízko-vzdialený príbuzný), ošetrovateľ medveďov, prasiat, koní, či lám  (ten istý brat), učiteľ (väčšina mojich učiteľov a dúfam, že aspoň trochu inšpirujúcim učiteľom som aj ja), herec (sám som amatérskym hercom bol a viacerí moji vtedajší spoluherci patria medzi súčasných významnejších slovenských hercov), alebo je to vedec (svoju príležitosť ním byť, som kedysi prepásol).

Keď už som spomenul hercov, jednou z charakteristík, aspoň z rôznych talk show, zábavných relácii, …, to tak vyplýva, je, že väčšina našich, ale aj českých hercov sa chváli tým, akí boli „tupí“ na matematiku, fyziku, chémiu, … a preto sa dali na hereckú dráhu. Podobne, mnohí humanitní odborníci, často neskrývajú svoju nechuť k vyššie spomenutým odborom. V dávnej minulosti to bolo inak, väčšina veľkých filozofov ovládala vtedajšie základy prírodných vied, ako aj vied o človeku a spoločnosti. Šírka poznania ľudstva sa medzičasom natoľko rozrástla, že v súčasnosti naozaj nemožno byť polyhistorom, ale popri hlbokom poznaní vlastného odboru, by človek mal mať všeobecný prehľad, inak sa z neho stáva nemecký povedané „fachidiot“, ktorý je síce vo svojom odbore nespochybniteľný expert, ale inak, je to v lepšom prípade, naivné dieťa, ktoré si nevie, či svojmu dieťaťu, vymeniť plienky.

• Pytagoras  – snáď všetci poznáme Pytagorovu vetu, ale že bol asi viac filozofom, či mystikom, než matematikom si málokto uvedomuje. Objav iracionálnych čísel jeho filozofiu narušil natoľko, že ich existenciu Pytagorejci radšej dlho tajili.
• Sokrates – zakladateľ európskeho kritického myslenia (aj vďaka tomu popravený). Pre mňa najväčší z hore i dole uvedených mysliteľov, jeho nápoj blenu by som asi tiež radšej vypil, než opustiť svoje rodné Atény/Košice a zároveň tak priznať, že som sa mýlil a čo horšie, že som svojmu mestu vedome škodil.
• Aristoteles – zakladateľ väčšiny súčasných vied, zároveň natoľko veľká autorita, že trvalo stáročia, než si ľudstvo dokázalo priznať, že sa takmer vo všetkých svojich tvrdeniach mýlil. Napriek tomu nás môže naďalej inšpirovať hĺbkou svojich omylov.
• Archimedes – hoci je známy hlavne ako matematik a fyzik, bol zároveň filozofom. Einstein i Oppenheimer staroveku.
• Demokritos – filozof, ktorý jednoduchou (?) myšlienkovou úvahou dospel k tomu, čo sa reálne podarilo dokázať až začiatkom 20. storočia.
• Pascal – hoci je v súčasnosti známy hlavne ako fyzik (Pascalov zákon) matematik (Pascalov trojuholník) a vlastne zakladateľ výpočtovej techniky, bol v prvom rade filozof a náboženský mysliteľ, iniciátor kresťanského existencializmu.
• Newton – napriek tomu, že je vnímaný v prvom rade ako fyzik a jeden zo zakladateľov integrálneho a diferenciálneho počtu (skutočným zakladateľom je pravdepodobne samotný Archimedes, ktorý po dobytí Syrakúz nestihol dokončiť svoje dielo), sám seba pokladal za  náboženského mystika, alchymistu a biblistu. Zároveň, asi viac než iní fyzici a matematici, ovplyvnil európske filozofické myslenie. Napriek tomu, že bol silne nábožensky založený, pokladal Boha „len“ za prvotného hýbateľa, ktorý nemôže narúšať fyzikálne zákony, ktoré sám stvoril. Na dlhé roky, na základe jeho, ako sa zdalo, „univerzálnej fyziky“, mnohí, ak nie všetci, začali uvažovať v rámci mechanistického princípu: Všetko možno spočítať, ak poznáme počiatočné podmienky a tak neexistuje slobodná vôľa, beh sveta je predurčený.
• Descartes – znova väčšina ho vníma, ako významného matematika, pritom je to  v prvom rade filozof, naše súčasné myslenie možno ovplyvňuje ešte viac než Newton. Asi každý pozná jeho výrok: Cogito ergo sum (Myslím, teda som). Po Sokratovi, znovupriekopník kritického myslenia, snažil sa založiť vedu na matematickej báze, rozpracoval metódu získavania vedeckých poznatkov na základe racionálne zdôvodneného názoru. Zaviedol heuristickú metódu (ars inveniendi = umenie objavovať), V konečnom dôsledku sa ako na konečný princíp odvoláva na Boha, hľadajúc posledné, základné, večné pravdy, ktorých pravdivosť je garantovaná (daná)  pravdugarantujúcim Bohom (veracitas Dei). Sú však vlastnosti Boha nespochybniteľné?
• Mach – pravdepodobne jeden z najväčších filozofov a fyzikov, o ktorom takmer nikto nevie. Výrazne ovplyvnil Alberta Einsteina, a hoci na to nemám priamy dôkaz, väčšina Einsteinovho diela by asi nevznikla, ak by neštudoval Macha (ja by som tiež nebol tým, čím som, ak by som nevidel Macha a Šebestovú 🙂
• Einstein – pôvodne údajne slabý matematik, ktorý si do dospelého veku dokázal zachovať detskú úprimnú zvedavosť, naivitu detských popritom existenciálnych otázok „Ak mamku nevidím, už navždy zmizla, zostanem tu sám? Postará sa o mňa otec, ktorý mizne neustále?, Keďže otec tu takmer nikdy nie je, ale ak treba, a mamka zmizla a potom priniesla brata či sestričku, tak sa o mňa s napitými priateľmi postaral (?), Ešte že tu bola tá striptízová tanečnica, ale z toho plynie, aj mama sa sa vráti! „. Kládol si aj oveľa menej zmysluplné otázky, ako napríklad „Ako funguje vesmír? „, či „Ak budem cestovať vo vlaku, ktorý íde rýchlosťou svetla, či sprievodca cestou nerozleje kávu a, ak ju rozleje, ako to bude pozorovať (vnímať) sprievodca vo vlaku idúcom v opačnom smere“. Jeho fyzikálne a matematické práce zásadným spôsobom ovplyvnili a ovplyvňujú spôsob nášho súčasného filozofického uvažovania: Háďže Boh kocky? Naozaj je všetko relatívne a absolútna pravda neexistuje, okrem pravdy Einstenovej? Možno vymyslieť/vynájsť teóriu všetkého? Mohol sa Einstein mýliť? (aspoń na túto otázku existuje odpoveď: Einstein sa nielen mýliť mohol, ale pomýlil sa mnohokrát, možno čas ukáže, že sa mýlime my, a Boh nehádže kocky a zariadil  svet tak, aby bol poznateľný a predvídateľný, ale z Godelovej vety i Turringových prác plynie, že už jednoduchá aritmetika prirodzených čísel obsahuje tvrdenia, ktoré sú nerozhodnuteľné – nevieme povedať, či sú alebo nie sú pravdivé, čo už potom otázky týkajúce sa Lásky, života a smrti a ich zmyslu.

Neviem, či možno nájsť nejakého skutočne veľkého filozofa, ktorý by bol nepobozkaný  matematikou, fyzikou, či aspoň elementárnou logikou. Ak  nie, tak nepotrebujeme vymýšľať žiadne reformy školstva, stačí prestať prijímať na filozofické, právnické, sociologické a možno i herecké fakulty študentov ignorantov, ktorí tam idú iba preto, lebo nenávidia, „nechňápu“ matematiku, fyziku, … a teda nemôžu pochopiť ani filozofiu zdravého sedliackeho rozumu: Ak nezaseješ, nebudeš žať, ak iný zaseje a ty ho donútiš, aby ti takmer celú úrodu odovzdal, druhýkrát nezaseje a odsťahuje sa do Ameriky, Ruska či do Číny, kde napriek všetkému, si predsa len vážia, že čosi vieš.