Prečítal som ťa celú jedným vzdychom. Spätne listujem najpútavejšími kapitolami, mnohé neviem nájsť, nachádzam nové ešte pútavejšie. Nechce sa mi uveriť, že som ich pri prvom čítaní vynechal. Si večne nová, nerozrezaná kniha, každý môj dotyk v tebe napíše novú stránku.

Raz dotkol som sa drôtu vysokého napätia,ten podarený pokus si matne pamätám.Raz dotkol som sa teba, pochopil som hneď,než samotný do neba, s tebou aj peklo zniesť. Za dlhej letnej noci blúzky sa dotýkam,pod rukou zrejú hrušky: „Dnes môžeš, hocikam“

Dávaj si pozor! Idem do bazéna. Vrátim a pritúlim sa dobre vychladená. Čo by som sa bál? Nemôžeš byť chladnejšia, než za včerajšej noci. Milý, tak tragicky sa […]

Najmenej trikrát sa mi stalo, že som milej, dva-štyri dni potom, ako bola u kaderníka, položil otázku: “Nemáš náhodou nový účes?” Namiesto toho, aby ocenila moju pozornosť k jej zmenenému (zlepšenému?) výzoru, sa obvykle napenila (primerane spenené a vychladené pivo ja rád, napenenú, ešte k tomu chladnú priateľku, veľmi nerád). My muži údajne túžime po zmene. […]