boro

Na začiatku rozhlasovej relácie bol bridž uvádzaný ako ťažká a komplikovaná hra a môj spolubesedník tiež prezentoval názor, že bridž je ťažký. Ja som naopak tvrdil, že bridž je veľmi jednoduchá hra. Takže kde je pravda? Ide o to, čo si pod “ťažkosťou” hry predstavujeme. Ak pod ťažkosťou hry rozumieme pravidlá hry, tak tie sú veľmi jednoduché a skutočne ich možno vysvetliť behom desiatich minút a začať hrať. Bridž má výrazne jednoduchšie pravidlá než napríklad mariáš. Všetky farby sú si rovné len počas dražby sú si niektoré “rovnejšie”, po dražbe sa buď niektorá z nich stane tromfovou alebo sa bude hrať beztromfový záväzok. Počas samotnej hry platia jednoduché pravidlá:

• vyššia karta berie, pričom hierarchia kariet je prirodzená:
  AKQJ1098765432
• tromf má vyššiu hodnotu, než ostatné farby
• hráč musí priznať farbu
• ak nemá farbu, ktorá bola vynesená ako prvá do zdvihu, môže zahrať hocičo, ak zahrá tromf, zdvih bude jeho, ak ho niekto neprebije vyšším tromfom

Porovnanie s mariášom

Keď to porovnáme z mariášom, tak už prvé pravidlo je komplikovanejšie, hierarchia kariet je neprirodzená a mení sa v závislosti od druhu záväzku. Ak sa hrá bežná hra, hierarchia je A10KQJ987, ak sa hrá Malý alebo Veľký, je prirodzená.

Druhé a tretie pravidlo sú rovnaké.

Štvrté pravidlo  robí z mariášu niekedy úplne mechanickú záležitosť, ak máte vyššiu kartu než je doteraz zahraná, musíte dať vyššiu kartu, ak ju nemáte, musíte dať tromf a len keď nemáte tromf, môžete pridať čo chcete. Čiže štvrté pravidlo sa v mariáši člení na súbor niekoľkých pravidiel.

V bridži ide vždy len o získanie čo najväčšieho počtu zdvihov, pričom ich má byť aspoň toľko, ku koľkým ste sa zaviazali. V mariáši v bežnej hre ide o získanie čo najväčšieho počtu es a desiatok a získanie posledného štichu. Takúto hru vyhrá ten, kto ich získal viac, ale sa to ešte komplikuje tým, že pribúdajú hlášky, kvôli ktorým sa mariáš volá mariáš. Ak máte na ruke KQ v netromfovej farbe je to za 20, ak to máte v tromfovej farbe je to za štyridsať. Názov mariáš je časom pozmenené francúzske slovo mariage (manželstvo) kráľa s kráľovnou. Keďže sa mariáš hrá so sedmovými kartami, tak to môže vyvolávať rôzne konotácie, keďže tam namiesto dámy figuruje výšnik :), pôvodne to bol vyšší dôstojník. Môžu sa pridružiť ešte ďalšie ciele, uhrať v súčte 100 bodov, posledný zdvih zobrať na tromfovú sedmu a toto sa ešte znova člení, buď boli tieto ciele deklarované počas dražby alebo deklarované dopredu neboli – má to vplyv na hodnotu výplaty po dohraní rozdania.

Malý – deklarácia, že hráč nezíska ani jeden štich.

Veľký – deklarácia, že hráč získa všetky štichy.

Každý z druhov hier v mariáši mení stratégiu a taktiku zohrávky a obrany.

Ako som ukázal, mariáš je, čo sa týka pravidiel, výrazne komplikovanejší než bridž. Pritom ho na Slovensku hrá možno 100 násobne viac hráčov než bridž. V civilizovaných krajinách hrá bridž výrazne vyššie percento než u nás mariáš a je to prirodzené, kým mariáš je u nás takmer výhradne zábavou mužov, bridž hrajú muži aj ženy, chlapci aj dievčatá a v mnohých krajinách je takmer rovnako rozšírený, ako u nás kanasta alebo žolíky.

Paradoxne zložitejšie pravidlo v mariáši o tom, akú kartu môžete (musíte) do štichu pridať, hru výrazne zjednodušuje, dokonca tak, že sa stáva mechanickou a pre slobodomyseľných bridžistov nezáživnou. V mariáši musíte automaticky pridať vyššiu kartu, ak ju nemáte musíte pridať tromf, kým v bridži sa môžete rozhodnúť čo pridáte a táto slobodná vôľa robí bridž výrazne náročnejším na logické úvahy než mariáš. Sám som mariáš dlhé roky hrával, ale pre bridžistu je mariáš čosi podobné, ako pre mariášistu sedma. Napriek vyššie uvedenému je mariáš veľmi pekná hra. Asi väčšina slovenských bridžistov mužov kedysi mariáš hrávala, máme medzi sebou najmenej troch, ktorí hrávajú/hrávali mariáš súťažne, medzi nimi dokonca jednu ženu, takže oni by mohli objektívnejšie posúdiť náročnosť bridžu a mariášu než ja, ktorý na mariášových turnajoch iba kibicoval.

Porovnanie so šachom

V bridži je sila konkrétnej karty oproti inej karte jednoznačne daná. Ak je rovnakej farby ako prvá karta zdvihu, ak je vyššia je silnejšia, ak nižšia je slabšia, ak je inej farby a je to tromf, prebíja ľubovoľnú kartu aj eso, hoci by to bola dvojka, inak má nulovú silu a je slabšia aj ako dvojka vo vynesenej farbe.

V šachu je oproti tomu 6 druhov figúrok, pričom sú dva druhy strelcov. Každá figúrka chodí inak, pešiak chodí tromi spôsobmi a berie dvoma, navyše sa môže premeniť na ľubovoľnú figúru okrem kráľa. Každý hráč raz za partiu môže  ťahať naraz dvoma figúrami (rošáda), na ktorú sa vzťahuje ešte niekoľko pravidiel a ešte k tomu sú dva druhy rošád. Ani po hodine výkladu väčšina ľudí nebude schopná šach hrať a ak hráč nemá talent, nikdy v živote nebude rovnocenným súperom šachovým majstrom či veľmajstrom. Oproti tomu, už absolvent základného bridžového kurzu môže dať zabrať skúseným hráčom, pretože kým nelogické ťahy začiatočníkov v šachu rýchlo vedú do záhuby, nelogické zahrania v bridži síce štatisticky do záhuby vedú tiež, ale keďže bridž je hra s neúplnou informáciou, čas od času vedú k cieľu.

Pomerne veľa hráčov bridžu súťažne hrávalo či hráva šach, medzi inými aj ja, s družstvom našho gymnázia sme dokonca raz boli majstrami Slovenska stredných škôl, ja som v tomto družstve bol skôr slabším článkom, ale bol som jeho organizačným vedúcim, ktorý presvedčil vedenie školy, že sa súťaže máme zúčastniť a presvedčil hráčov, že do toho znova pôjdeme.

Porovnanie s go

Z komplexných hier iba go má jednoduchšie pravidlá ako bridž a pritom je to z matematického hľadiska zložitejšia hra než bridž alebo šach. Existuje iba jeden druh kameňov, kamene sa vôbec nepohybujú, iba sa postupne striedavo prikladajú, napriek tomu počítače zatiaľ veľmajstrov go nedokážu poraziť, kým veľmajstrov v šachu už porážajú bežne. Aj v bridži sú zatiaľ ľudia lepší ako najlepšie počítačové bridžové programy. Go som niekoľkokrát v živote hral a čas od času ho hrávam aj voči počítaču, nie som veľmi úspešný. Pokiaľ viem, medzi slovenskými bridžistami je iba jeden hráč go, ktorý ho hrá súťažne.

Bridž a sudoku

Sudoku má jednoduché pravidlá, pritom nemožno jednoznačne povedať či je sudoku ťažké alebo ľahké. Sú jednoduché sudoku úlohy, ktoré vyrieši každý v priebehu niekoľkých minút a nemusí pritom priveľmi rozmýšľať, stredne ťažké, kedy riešiteľ musí uplatniť náročnejšie logické postupy a extrémne ťažké, kedy musí výraznejšie zapojiť aj pamäť alebo nejaké pomôcky pomocou ktorých testuje cestičky, ktoré vedú alebo nevedú k riešeniu, ak nevedú, tak sa v rozhodovacom strome vracia späť a volí inú cestu. V bridži každý pár niektoré rozdania bezproblémovo zvládne jak v dražbe tak v zohrávke, náročnejšie rozdania v niektorej fáze niektoré páry či hráči nezvládnu, ale zároveň tieto nezvládnuté rozdania môžu byť zárodkom budúcich úspechov, lebo si pár dohodne nejaké vylepšenie licitačného systému, alebo výrazná “katastrofa” pomôže navždy si zapamätať daný licitačný sled. Podobne chyba v obrane alebo v zohrávke pôsobí ako spätná väzba a hráč sa metódou pokusov a omylov naučí ako myš v labyrinte orientovať v labyrinte bridžových nástrah. Na počiatku takéto omyly zažíva hráč takmer v každom rozdaní a pre mnohých to môže byť frustrujúce. Takto sa stáva, že talentovaní hráči, ktorí nie sú zvyknutí na neúspechy môžu na bridž zanevrieť a tí menej talentovaní, ale vytrvalí sa časom vypracujú na veľmi solídnych hráčov. Rovnako tak, mnohí, ktorí na počiatku majú začiatočnícke šťastie, prestanú hrať bridž, len čo sa dostavia prvé neúspechy.

Takže moja odpoveď znie: Bridž je komplexná hra s jednoduchými pravidlami. Za komplexné hry pokladám z hore uvedených tiež šach a go. Komplexná hra je taká v ktorej sa možno neustále zdokonalovať a ktorá vás ani po rokoch hrania neomrzí.

Môžem tiež odpovedať otázkou: Je bicyklovanie ťažké? Keďže ho každý zvládne, mohli by sme povedať, že nie je. Naučiť sa hrať bridž, je určite ľahšie, než sa naučiť bicyklovať a kým učiť sa bicyklovať by som 60 ročnému človeku veľmi  nedoporučoval, ak sa naučí v tomto veku hrať bridž, tak si určite predĺži a skrášli život.

Bicyklovanie teda ťažké nie je, ale prejsť Tour de France ťažké je a vyhrať ju je ešte ťažšie. Ak sa človek naučí bicyklovať v šestďesiatke, tak sa na štart Tour de France už určite nepostaví a je snáď prirodzené, že ak sa niekto naučí hrať bridž v takomto veku, asi sa na veľké medzinárodné podujatie nekvalifikuje, ale slušné výkony na národnej úrovni ešte dosiahnuť môže, kým v tej cyklistike by sa mu to už nepodarilo a v šachu a go by sa mu to asi tiež nepodarilo.