5. septembra 2016, Prečítané 2 292x, Tibor Menyhért
Utíchla voda, šumom hriechy skryla, som ten čo s Krylom spieval Kryla, primladý, aby rozum môj ho chápal, v srdci mi stále tleje ním prebudený zápal. Hasili sme ho pri bare, už viem, bolo to trúfalé, keď začal som mu tykať. Jediná z minút spoločného ticha, je väčšmi hodná, než všetky moje slová, naďalej mlčí, v búrkach tvrdo spiaca Slovač.
Pokračovanie článku
