boro

Opičiaci

Z pravdy a hesiel, ktoré viedli vpred,
sa živnosť stala, obeť prázdnych viet,
len samé frázy, bez života svet,
až zrazu zdá sa, že v nich pravdy niet.

Hoc je to zdanie, predsa máta um,
kriviac tak obraz rodiacich sa dúm,
rozmohol sa nám opičiacky šum.

Gorila čo sa opičí,
nahor sa šplhá po tyči,
prídu si po ňu hasiči?

Vláčik

Jak tamtam zneje,
medzera koľaj,
hrozivé deje,
zachráň sa zvolaj.

Vyskočiť chce sa,
potiahnúť páku,
mať právo veta,
odolať strachu.

Ide si vláčik,
pokojne píska,
povieš len „Hapčí“.
Ó, flegmatika.

Zas akútne je čítať Hviezdoslava

Krvavé zore zovú ku úprku,
svedomie velí zotrvať,
hrdličky skazy hudú svoje hrkú,
zaplače s ruskou ukrajinská mať.

Blúdenie v kruhoch zoči voči Soči,
jak riešiť problém kvadratúr?
Zmes hrobov splynie po úbočí.
Požičaj! Nech je na mundúr.

Ruská zmrzlina

Bratranec mojej mamy,
vyučený holič,
neudržal britvu na živom hrdle.
Holenie padlých pražských povstalcov
pevnosti ruky neprospelo.
Remeslo zavesil na klinec,
lepšie než zavesiť sa sám.

Vystriedal mnoho zamestnaní.
Hoci žil v Prahe a my v Košiciach,
často nás navštevoval,
keď sa stal obsluhou mraziarenských vozňov.
Vždy som sa naň neskutočne tešil,
nielen preto, že na Ukrajinu vozil kurčatá

a domov ruskú zmrzlinu.

Mám šťastie,
už nežije.
Dnes priviezol by vrecia plné
zvyškov holandských detí.