boro

Richard Sulík zadal agentúre Polis vypracovať prieskum verejnej mienky, ktorý okrem iných a v prvom rade označil premiér Fico za manipulatívny.

Boli alebo neboli otázky manipulatívne?

Hoci som neštudoval sociológiu (tuším z nej jednu jednosemestrálnu skúšku v indexe mám), niekoľko sociologických prieskumov som už ako študent (pre „všeobecný“ prospech (výsledky som zverejnil)) a neskôr ako podnikateľ (pre vlastné potreby (výsledky som nezverejnil ale využil a slušne na nich v strednodobom horizonte zarobil)) robil. Na pedagogickej psychológii a  na didaktike sme sa teoreticky učili, ako klásť v anketách či didaktických testoch otázky tak, aby sme dopredu nenavádzali skúmaný subjekt k dopredu správnej či ideologicky vyžadovanej odpovedi.

Churchilovi sa prisudzuje výrok „Verím iba štatistike, ktorú som sám sfalšoval.“ Neviem nakoľko je tento mýtus pravdivý alebo nepravdivý, dlhodobo sa traduje a keďže som mal tu príležitosť merať „objektívne“ fyzikálne veličiny i štatisticky nespochybniteľné dáta sociologického správania sa klientov na vzorkách aspoň 10 000 klientov a ich reálnych cca. 200 000 rozhodnutí ročne a to v horizonte 15 až 25 rokov a zároveň som videl, čo sa dostávalo do oficiálnych štatistík, tak som síce voči oficiálnym štatistikám skeptický, ale zároveň viem, že ich skresľovanie je možno z 10-20% vedomé a z 80-90% je spôsobené elementárnou matematickou neznalosťou (niektoré subjekty svoje výkony najmenej o 20% podhodnocovali a iné najmenej o 50-100% nadhodnocovali a až na výnimky vedome neklamali).

Nebudem citovať konkrétne Sulíkové otázky, ale per analogiam všetky zneli približne takto:

Ak by som chcel skúmať, aký majú občania vzťah k vode a k pivu, tak by neutrálna otázka a varianty odpovedí zneli približne takto:

Ak by ste si mali vybrať, čomu by ste dali prednosť?

• vode
• minerálke
• nesladenému nealkoholickému nápoju
• sladenému nealkoholickému nápoju
• káve
• čaju
• pivu
• vínu
• záležalo by to od okolností

(istá manipulatívnosť je už aj v poradí možných odpovedí, dá sa odstrániť tak, že respondenti dostanú možné odpovede v náhodnom poradí)

Oklieštená, ale pritom do istej miery neutrálna otázka by bola:

Ak by ste si mali vybrať, čomu by ste dali prednosť?

• vode
• pivu

Sulíkove otázky však zodpovedali nasledujúcemu vzorcu:

Ak by ste si museli vybrať, čomu by ste dali prednosť?

• pivu v žalúdku
• vode v kolene

Na takto položenú otázku, by aj na vzorke respondentov zarytých abstinentov 90 (ak nie viac) percent odpovedalo „pivu v žalúdku„.

Richard Sulík dopredu vedel, že na ním položené otázky väčšina respondentov odpovie Nie, a tieto dopredu známe výsledky chcel interpretovať tak, ako ich interpretoval. Ak by bol zástancom pristúpenia k jadru únie, tak by svoje otázky formuloval takto: Chcete aby Slovensko bolo súčasťou jadra Európskej únie, ak by to znamenalo, že budeme mať rovnakú životnú úroveň ako Nemci alebo Francúzi?

Na takto položenú otázku by aj na vzorke občanov, ktorí sú kategoricky proti pričleneniu sa k jadru, odpovede Áno kolísali od 40 do 60 percent a nad „reprezentatívnou“ vzorkou by sa pohybovali od 60 do 80 percent.

Napriek hore uvedenému, ja osobne netvrdím či máme alebo nemáme byť súčasťou jadra EU. Záleží od konkrétnych podmienok a ak by z 10 podmienok bolo 7 pre občanov Slovenska pozitívnych a tri negatívne, tak by som to bral (ak by mali približne rovnakú váhu) a prirodzene, ak by bolo 9 pozitívnych a 1 pre mňa kategoricky neprijateľná, tak by som bol buď proti, alebo by som sa zdržal hlasovania.

P.S. z môjho príspevku v diskusii

Nevieme čo to vlastne znamená „jadro EU“. Z marhulí jadrá vyhadzujeme a z orechov vyhadzujeme škrupiny a „jadro EU“ je do značnej miery mačkou vo vreci, no obaja protagonisti dopredu hlásajú: Fico: Mačka vo vreci z nás spraví tigra Európy a Sulík: Mačka vo vreci je tiger, ktorý nás zožerie.