boro

Horúci august,

bezvetrím zvislé zástavy.

Obesené na úteku ožívajú,

s nimi aj nádej.

Prestávame utekať,

staviame sa čelom voči tankom,

tie pred nečakanou odvahou stŕpnu,

aj tí naši sú z nej vydesení,

boja sa viac nás,

než ešte väčšmi vystrašených bratov.

Podpíšu,

nádej mizne,

v zúfalstve zhorí pod múzeom,

náš vzdor sa rozpúšťa v znormovanej abnormalite.

Po čase bojíme sa vlastnej odvahy,

najbližších priateľov,

na nás nasadených mileniek

a hlavne

nevinných otázok našich detí.

Náš vzdor znova vzbĺkne,

keď nám ich zmlátia,

len čo dorastú do veku našej zabudnutej odvahy.

Sme znova mladí,

vstupujeme do tej istej rieky

zabúdajúc, že sa to nedá.

Obesenci na úteku ožívajú.