V prvom rade, aspoň na základných školách, sa učitelia muži takmer nevyskytujú. Hádajte prečo? Asi kvôli tým privysokým platom, ktoré sú v školstve, aspoň podľa zbežného pohľadu na internetové diskusie. Zlý učiteľ by v školstve vôbec nemal byť a ak je, tak každý plat, ktorý dostane je privysoký. Ja som mal to šťastie, že som mal takmer iba dobrých učiteľov. […]

V mnohých mojich básňach sa objavuje motív koní. Nie je to samoúčelná sebaprojekcia. Kone sú môj osud. Moja bývalá manželka s nimi žila a vyrastala od 10 rokov a ja som s omnoho menšími zvieratami žil od svojho narodenia. Jednou z prvých mojich fotiek je, ako sedím na slonovi, o ktorého sa staral môj stredný brat Jiří v pražskom cirkuse 🙂 Keď sme sa so Silviou vzali, […]

Horúci august, bezvetrím zvislé zástavy. Obesené na úteku ožívajú, s nimi aj nádej. Prestávame utekať, staviame sa čelom voči tankom, tie pred nečakanou odvahou stŕpnu, aj tí naši sú z nej vydesení, boja sa viac nás, než ešte väčšmi vystrašených bratov. Podpíšu, nádej mizne, v zúfalstve zhorí pod múzeom, náš vzdor sa rozpúšťa v znormovanej abnormalite. Po […]

Stúlený tulák v prehulenom svete, kde i ten hovnivál si svoju hrudku hnetie, aj ja by hnietol, nemám materiál, a tak sa modlím mimo katedrál: Dovoľ mi Bože, svoju hrudku hniesť, ak pritom zhreším, prídem na spoveď. Ak ma chceš spasiť, nalej omšové a ja ti poviem, o čom život je. Viem, že sa rúham, ty však máš ma rád, som len tvoj sluha, čo zo slov stavia hrad, nevinné […]

Na Noemovej kryhe v potope zadržaných sĺz zostal som ti dlžný kúsoček lásky s kusiskom nehy. Pristávame v Andách, zametáme stopy. Ľadové medvede nachádzajú inú korisť. Ťavy na úteku odhadzujú hrby. Kryha sa láme, v starobylom rytme plodíme nový svet. Pečate našej zmluvy ležia na dne Titicaca.

Otvoríš oči, úprimne sa divíš, zostal tu so mnou do rána, strnulé ticho, do stropu civíš, nevedomky ho doráňaš. Čaká naň za chvíľu civil, viac žiadna nenájde ho za rána. Láskozvod vynašiel Diviš, po ňom sa zviezol, nedúfaj, že ho zachránia.