Plošné testovanie a žonglovanie s číslami (2)

10. novembra 2020, Tibor Menyhért, politika zdravotníctvo

V predchádzajúcom článku som z matematického pohľadu analyzoval prvé kolo plošného testovania. Po druhom kole k tomu v podstate nemožno nič nové zmysluplného dodať, iba možno konštatovať Pat a Mat (Naď a Matovič) naďalej žonglujú s číslami, ako sa im zachce. Bez ohľadu, aké percento pozitívnych by v druhom kole vyšlo, bol by to dôkaz toho, že plošné testovanie Ag testami má zmysel.

Vo vedeckom výskume, ak plánujeme urobiť nejaký vedecký experiment, tak dopredu vyslovíme nejaké hypotézy a experiment buď tieto hypotézy potvrdí alebo vyvráti, pričom aj vyvrátenie nesprávnej hypotézy je vedeckým pokrokom. Aspoň vieme „kudy cesta nevede“.  A ešte aj v prípade, že experiment hypotézu potvrdil, vedci uvedú, na akej hladine významnosti hypotéza platí. Obvykle sa v spoločenských, biologických, medicínskych vedách uspokoja s hladinou významnosti Alfa=5. Tu sme síce od Igora Matoviča počuli desiatky hypotéz, ale za žiadnou si dôsledne nestál, respektíve za jednou si neoblomne stojí: plošné testovanie malo zmysel, bol to gigantický úspech a všetci, ktorí plošné testovanie či aspoň jeho formu kritizujú, sú  múdrosráči, pseudovedci, konšpirátori, šíritelia hoaxov, skrytí alebo otvorení podporovatelia Kotlebu a chcú škodiť Slovensku.

Tézy a antitézy

  1. O testovanie v druhom kole bol väčší záujem, než v prvom
  2. Testovanie zlomilo krivku
  3. V druhom kole sa znížila pozitivita v testovaných regiónoch o viac než 50%
  4. Testovanie bolo dobrovoľné
  5. Obyvatelia regiónov, ktoré v druhom kole testované neboli, túžili po tom, aby sa testovania mohli zúčastniť

Všetky tieto tézy komunikované Patom a Matom sú scestné a nepravdivé, alebo o nich možno pochybovať, či sa k pravde aspoň blížia.

Ad 1: Je síce pravdou (?), že sa v druhom kole v regiónoch, kde sa testovalo, zúčastnilo viac ľudí než v prvom, ale mnoho ľudí sa tu testovalo z okresov, kde sa testovanie nekonalo, zamestnanci, ktorí pracujú v červených okresoch, ale bývajú v zelených, sa museli dať otestovať, aby mohli nastúpiť do práce. Týka sa to aj tých, ktorí sú síce zamestnaní v zelenom okrese, ale služobne cestujú do červených okresov. Hádajte čo asi spravili, dali sa otestovať v červenom okrese, alebo sa rozhodli zostať bez práce? Dôchodcovia po prvom kole zistili, že sa nedostanú k dôchodku, do banky, k lekárovi, … Čo asi v druhom kole „dobrovoľne“ urobili?

Ad 2: Krivka naozaj poklesla, ale je otázkou na ako dlho a čo je toho príčinou. Začala klesať už pred testovaním a tesne po ňom, keď sa prípadné pozitíva testovania ešte nemohli prejaviť. Najmenej polovica z pozitívne otestovaných by sa v priebehu týždňa zúčastnila PCR testu, či už v dôsledku príznakov alebo trasovania. Pripočítajme túto polovicu k pozitívne testovaným v priebehu minulého týždňa a namiesto poklesu dostaneme rapídny rast. V ČR počet nových pozitívnych v priebehu minulého týždňa začal výrazne klesať. Asi to je v dôsledku nášho plošného testovania. Či to bude skôr protiepidemickými opatreniami, ktoré sú stále u nich miernejšie než u nás?

Ad 3: Ak by sa druhého kola mohli zúčastniť aj pozitívne testovaní z prvého kola a ich rodinní príslušníci, tak by sme tu mali prinajmenšom minulotýždňové čísla plus tí noví pozitívni a pravdepodobne sa medzičasom nakazila aj časť príslušníkov domácnosti pozitívnych. Takže reálne nemáme pokles o viac než 50%, ale nárast o cca. 30%.

Ad 4: Myslím, že toto vôbec nemá zmysel komentovať, ale napriek tomu, že sa Igorko verejne ospravedlnil tým, ktorých donútil zúčastniť sa prvého kola, tak po druhom kole to s Naďom komunikovali tak, akoby ľudia túžili dať sa znova otestovať. Áno, primátori niektorých zelených miest žiadali zriadenie odberných miest, hoci sa tam testovať nemalo, ale iba preto, aby ich obyvatelia nemuseli cestovať do červených okresov na testovanie.

Ad 5: Súvisí so štvorkou. Je možné, že sa nájde zopár masochistov, ktorí sa túžia aspoň raz do týždňa otestovať, všetci ostatní sa zúčastnili aj druhého kola z existenčných dôvodov a mnohí by sa prvého kola zúčastnili, aj keby to nebolo násilne povinné.

Zopár grafov od septembra

Počet testov

Vždy cez sobotu a nedeľu  to poklesne, výnimkou bol minulý víkend, keď bol vykonaný rekordný počet PCR testov (21949, 21477), a aj posledná sobota mala viac testov než bol priemer cez týždeň. V nedeľu to už bolo výrazne menej, najmenej od 11.10. Matovič to však interpretoval ako pozitívum.

Počet pozitívnych

Pri klesajúcom počte testov zákonite zistíme menej pozitívnych. Ale napríklad 3.11. bol dosiahnutý takmer rekord. Moja hypotéza je, že sa v tento deň mnohí z pozitívne otestovaných z plošného testovania dostali na PCR test, čo sa odzrkadľuje aj na percentuálnej miere pozitivity (bola výrazne vyššia), ale či je táto hypotéza pravdivá sa možno nikdy nedozvieme, keďže evidencia sa pri plošnom testovaní viedla v papierovej podobe a nebol tam žiaden jednoznačný identifikátor testovanej osoby, takže aj keď to spätne nahodia do databáz, poriadna analýza sa nebude dať urobiť.

Percentuálna miera pozitivity z vykonaných testov

Ako vidíme, miera pozitivity nám skáče hore a dole, je to pravdepodobne spôsobené počtom samoplatcov a firemných klientov – keď je neindikovaných viac, miera poklesne. Do prvého kola plošného testovania to malo rastúci trend, ten prepad si netreba všímať, rapídny nárast samoplatcov, potom skok nahor a zdanlivo klesajúci trend. Najvýraznejšie sa podiel samoplatcov prejavil od piatka do pondelka pri prvom kole, 1.11. to dokonca kleslo na 8,77% a víťazoslavný indiánsky tanec Igora Matoviča v pondelok, kde jasal nad nízkou mierou pozitivity z poslednej nedele, asi nebol namieste, hoci bolo málo vykonaných testov, väčšina z nich pravdepodobne nebola indikovaná a boli to samomplatcovia. V pondelok to už vyskočilo na 15,43%. Uvidíme, ako sa to bude v najbližších dvoch týždňoch vyvíjať.

Zdroje: