Až prestanú nám listy čítať, až neľud ľudí spozná v nás, až pominie sa vleká kríza, až odídu sťa dedo Mráz, jak úbohý bol povieme si, čas výložiek, smiech v náreku, v ktorom bol rozum nepotrebný, človek sa strácal v človeku.