Moja diplomová práca sa venovala téme Využitie počítačov vo výuke fyziky. Už vtedy som z vlastnej skúsenosti chápal. že počítačové hry sú fenomén, ktorý do značnej miery môže ovládnuť ľudskú myseľ a uvažoval som nad tým, ako by sa dali herné prvky využiť pri vyučovaní pomocou počítačov. Tejto téme som sa priamo v diplomovej práci nevenoval takmer vôbec, ale v práci ŠVOČ som okrem iného prezentoval hru na výuku jazykov. Nazval som ju Eurodom, pre zahraničie Eurohouse. Po doštudovaní som túto hru dokonca niekoľkokrát aj predal, ale keď som sa začal intenzívne venovať automatizácii knižníc, tak som zo svojho portfólia hry vynechal a prestal som ich aj vyvíjať.
Keď som začal viesť kurzy bridžu pre začiatočníkov, uvedomil som si, že by bolo dobré vyvinúť nejaký program, ktorý by hráčom uľahčil memorovanie jednotlivých licitačných sledov a vyvinul som licitačný trenažér. Pôvodná ambícia bola, že by to bol univerzálny trenažér pre rôzne licitačné systémy, prípadne trenažér, ktorý by umožňoval nacvičovať dražbu proti rôznym licitačným systémom, začal som ho vyvíjať pre SAYC a Poľský tref s možnosťou neskoršieho doplnenia o iné systémy. Pomerne dôkladne je prepracovaný pre SAYC, zvykne zablúdiť v slemovej dražbe a v mnohokolových dražbách. V otvoreniach sa takmer nemýli.
Keď som začal učiť informatiku a v rámci nej aj programovanie, z reakcií žiakov som zistil, že by mnohí radi vyvíjali vlastné hry a tak jednotlivé druhy príkazov pre nich celkom prirodzene zavádzam pri riešení konkrétnych problémov spojených s programovaním jednoduchých logických a akčných hier (Tic-Tac-Toe, Piškvorky, Had, Sudoku, …).
Nedávno som objavil fyzikálnu výukovú hru pre mobilné telefóny, v ktorej hráč uplatňuje svoje fyzikálne vedomosti. Hra sa volá Brain it On!
Vždy sa zobrazí nejaká úvodná scéna a úlohou hráča je dosiahnuť z počiatočného stavu nejaký koncový stav (prevrátiť pohár, dostať loptičku z nádoby, oddeliť alebo spojiť magnety, …). Uplatňuje sa gravitácia, zotrvačnosť, hybnosť, naklonená rovina, páka, magnetizmus, … Hráč musí zapojiť nielen fyzikálne vedomosti, ale aj logiku a fantáziu. Často musí ísť cestou pokusov a omylov, podobne, ako sa postupuje vo vede a technike. Prvotné riešenie býva na viacero ťahov a keď má hráč ambíciu, dodatočne sa snaží použiť čo najmenej objektov. Vľavo sa zobrazuje paar – na koľko ťahov to väčšina hráčov vyriešila.
Ťahaním prsta po obrazovke hráč nakreslí nejaký objekt. Po jeho dokreslení na objekt začne pôsobiť gravitačná sila, objekt začne padať zrýchleným pohybom, kým nenarazí na prekážku a v závislosti od jeho tvaru, tvaru prekážky, miesta nárazu sa potom pohybuje spôsobom zodpovedajúcim fyzikálnym zákonom: zákon odrazu, pružnosť, … Úlohy sú spočiatku jednoduché, postupne sú ťažšie a ťažšie, mnohé z nich som ani ja zatiaľ nevyriešil. Hru som na technickej výchove dal zahrať žiakom ôsmej triedy, veľmi ich zaujala, často našli veľmi rýchlo riešenie a mnohé boli elegantné. V budúcom roku plánujem vyvinúť fyzikálny model, ktorým budeme vedieť simulovať podobné pokusy v Imagine alebo v Pythone a žiaci budú môcť vytvárať vlastné úlohy. Uvidím, či sa mi to vôbec podarí.
Niekoľko z ľahších úloh (v červenej oblasti sa nedá kresliť) :
