Právo na omyl, aj Havran ho má

11. mája 2017, Tibor Menyhért, politika

Poznámka: Divadelnú hru s rovnakým názvom po čiarku, napísal Solovič. V kontexte svojej doby bola protirežimná,  asi preto sa takmer neuvádzala, ale keďže ju napísal prorežimistický autor, predsa sa len niekoľkokrát uviedla.

Medzi priateľmi na FB mám aj Havrana a teda aj Havran ma tam má, možno omylom :).

Havran zvíťazil v súťaži Novinárska cena 2016 v kategórii Audiovizuálna žurnalistika, najlepší rozhovor, beseda, diskusia.

Gratulujem

 

V posledných dňoch Havran uviedol na FB  aj status s ktorým sa nemôžem stotožniť, napriek tomu, že ako žiak ZŠ som mal viac než vážne pochybnosti, či Ľudovít Štúr má byť tou ikonou, ku ktorej sa máme vzhliadať. V tom čase sme mali takmer všetci ku teplým prinajmenšom odmeraný vzťah a Ľudovíta nám prezentovali v tomto smere prinajmenšom ambivalentne.

Jar Adely Ostrolúckej je viac než možné šírením iného mýtu, ale v dnešnej dobe sa ani s romantickým mýtom Slovenská, ale ani iná FB postihnutá mládež určite nestotožní.

Ja som stonásobne viac zaprdený, než bol Ľudevít a (prepáč Havran), ty si možno zaprdenejší než ja :).

Na počiatku revolúcie 1848 bol Ľudovít Štúr určite revolučnejší než zatajený Slovák Lajoš Košút, ale keďže Lajoš zašiel v Maďarskej veci priďaleko, nakoniec to dopadlo tak, že Slovákov Viedeň odmenila tým, čim Maďarov potrestala (Viem, že je to šírenie Mináčovho mýtu).

Havran má určite pravdu  v tom, že odvolávanie sa na omyly našich, inak v mnohom a hlavne v inom múdrych predkov, je scestné, hlavne, ak sa v súčastnosti odvolávame na ich zjavné, či skôr z dnešného pohľadu, ťažko odpustiteľné omyly, napriek tomu, že popritom tvrdili i čosi, čo i dnes možno bez problémov prijať (často je to práve to, čo ich dnešní v mnohom nevedomí apologéti  prijať nemôžu).

Ja osobne nemám problém priznať, že sa Štúr nie raz, nie dvakrát, často na kvadrát mýlil, v kontexte jeho doby je jeho „antisemitizmus“, slavianofilizmus, prorusizmus,  procárizmus  viac než pochopiteľný (čosi z toho pre mňa nie a  v žiadnom čase), ale nazývať Štúra zaprdeným je určite kontraproduktívne. Tí ktorí ho obdivovali sa zatvrdia a ktorí pochybovali, ho začnú uznávať z nesprávnych dôvodov (tých správnych je popritom viac než dosť), ale hlavne určite nebudú uznávať inak správne krákajúcich Havranov.