Kapitán Danko bol natoľko oddaný svojej vlasti, že sa rozhodol inkognito zamestnať na vedľajší úväzok v podateľni Národnej rady Slovenskej republiky, aby mohol vlastným životom chrániť zdravie a životy poslancov, hlavne poslancov opozičných. Bol poverený otváraním podozrivých listových zásielok. Keď Matovičovi došla obálka, ktorá pri nakláňaní vydávala zvuk sypajúceho sa prášku, neváhal, obálku otvoril a prášok ochutnal. Nebol to kokain, ako sa pôvodne domnieval, ale antrax.
Minister národnej obrany ho za jeho hrdinský čin povýšil in memoriam do hodnosti plukovníka. V pohrebnom sprievode niesol Dankove plukovnícke výložky z vďaky a úcty Igor Matovič usedavo plačúc.
Česť jeho pamiatke