Silvestrovské kroky
Vykročím Hlavnou, v detstve Leninovou,
v dávnejších dobách bohvie kade.
Tu som ju bozkal, tamto pre ňu Fera zbil,
ukrývam dosiaľ sinku v sivej brade.
Mladosťou kráčajúc, pieseň vo mne pradie,
čo spieval so mnou Kryl.
Na každom rohu spomienka ma zmätie,
vyčkajte chvíľu, aj mňa zametú,
než vietor rozfúka silvestrovské smetie.
Hotelová izba ‘68
Prenikám srdcom, preniknúť chcem nižšie,
napol sa slák, našiel hniezdo myšie,
vyhrávam na husliach tvojho lona,
tak nádherne vieš stonať.
Hrá pieseň piesní,
vrzgot nás v tempe ruší,
tlkoce piestik,
vtom skríkneš
Bože!
Rusi.
Útek do mladosti
Horúci august,
bezvetrím zvislé zástavy.
Obesené na úteku ožívajú,
s nimi aj nádej.
Prestávame utekať,
staviame sa čelom voči tankom,
tie pred nečakanou odvahou stŕpnu,
aj tí naši sú z nej vydesení,
boja sa viac nás,
než ešte väčšmi vystrašených bratov.
Podpíšu,
nádej mizne,
v zúfalstve zhorí pod múzeom,
náš vzdor sa rozpúšťa v znormovanej abnormalite.
Po čase bojíme sa vlastnej odvahy,
najbližších priateľov,
na nás nasadených mileniek
a hlavne
nevinných otázok našich detí.
Náš vzdor znova vzbĺkne, keď nám ich zmlátia,
len čo dorastú do veku našej zabudnutej odvahy.
Sme znova mladí,
vstupujeme do tej istej rieky
zabúdajúc, že sa to nedá.
Obesenci na úteku ožívajú.
Romantika vlakov
Obom nám túžba v očiach bliká,
skúšame ukryť rozpaky,
na kríži visí láska zbitá,
aj tak však drží opraty.
Vstávajú z mŕtvych naše telá,
jedno sa v druhom rozplynú,
nebude duša moja celá,
Rebeka vlak má. Do plynu.
Zacieliť
Leto horúce, nohy zodrali do kostí
mokré onuce, nadšenia pochod
zlých imperialistov zlostí?
Súdruh, už pochop!
Politruk svedomie zlomí,
strieľali sme v podvedomí
na utečenca ta het.
Medzitým prevracia ma svet,
strieľame kukaj,
keď utekajú dnukaj.
Láska v exile
Už ako prvák, gymnazista,
skúšal som získať slovami,
čo iní brali rukami.
Len vo sne som sa s tebou stískal,
ukmasol si ťa veršami.
Stužková, naše prvé bozky,
jediná z tvojich pohľadníc.
Píšeš mi z Viedne: „Bol si božský,
už nevrátim sa.“ Mám zhola nič.
Naivných básní útle trosky.
Ruská zmrzlina
Bratranec mojej mamy,
vyučený holič,
neudržal britvu na živom hrdle.
Holenie padlých pražských povstalcov
pevnosti ruky neprospelo.
Remeslo zavesil na klinec,
lepšie než zavesiť sa sám.
Vystriedal množstvo zamestnaní.
Hoci žil v Prahe a my v Košiciach,
často nás navštevoval,
keď sa stal obsluhou mraziarenských vozňov.
Vždy som sa naň neskutočne tešil,
nielen preto, že na Ukrajinu vozil kurčatá
a domov ruskú zmrzlinu.
Mám šťastie, už nežije.
Dnes priviezol by vrecia plné
zvyškov holandských detí.
Pochod
Prázdnotou srdcí
pochoduje dav,
vie čo sa sluší,
v ňom pocestného
nik by neprijal.
Strach ochromuje,
temné stránky živí,
ten čo nás vykúpil,
v nás prestáva byť živým.
Gnozeológia v krvi
Krv po guľke je rovnaká
ako po prvom milovaní,
rozdiel jediný je do šľaka,
v cieľoch použitia zbraní.
Preliatou krvou život zaniká a vzniká,
nalievame ju do kalicha,
svoj kalich dopíjame do dna,
na ňom sa pravda či lož nerozozná.
Politológia
Každá strana má dve mince,
jedného predsedu a hranu.
Tá zazvoní,
nevedno kedy,
ale vedno komu.
Pieta
Odkladám svoje umučené telo,
nehmotné čosi z neho vyletelo,
vznáša sa nocou nad vodami,
zrodený v chlieve vprostred slamy.
Mama ma berie do náručia,
netuší,
staručký svet som začal rúcať,
povstanú pre mňa nové chrámy,
v nich smútok piety so slzami.
Každučká z nich je odpúšťaním
Bohu.
Nice
Neviem o tebe nič,
si kdesi v Nice,
s hrôzou pozorujem správy.
Zrazu mi píšeš:
Sme živí a zdraví,
pri víne zmeškali sme ohňostroj.
Plačem od šťastia i smútku,
o pohárik unikla si vskutku,
koľkí však nie?
Aj tých mal ktosi rád,
kto nemá silu plakať.
Zlosť hromadí sa v žilách,
za každú obeť,
čo ešte ráno žila,
tešila sa pri východe slnka:
Is very nice in Nice.