Na stránke sport.aktuality.sk vyšiel mierne zavádzajúci článok
Redakciu ctí, že v titulku uviedla i text uvedený za čiarkou. Je to názor britského odvolacieho súdu a nemá to priame právne dôsledky na judikatúru Slovenska, Európskej únie, zvyšku (z pohľadu poniektorých Britov) miniatúrneho sveta.
Mierne zavádzajúca je úvodná veta článku a neuvedenie iných názorov na danú problematiku. Úvodná veta znie: Hráči kartovej hry bridž sa musia definitívne zmieriť s tým, že pri partii nešportujú. Vyplýva to z rozhodnutia britského odvolacieho súdu, ktorý potvrdil výrok z októbra 2015.
Správne by mala znieť: Anglickí (Britskí) hráči kartovej hry bridž … (zvyšok vety by platil)
Bridž je uznaný olympijský šport, WBF (Svetová bridžová federácia) je členom Medzinárodného olympijského výboru, bridž bol na zimných olympijských hrách tuším v Calgary ukážkovým športom. V Slovenskej republike sú bridž, šach, go na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu registrované ako športy a športové zväzy zaštrešujúce tieto hry spĺňajú náležistosti nášho zákona o športe.
Áno, určite sa možno dívať na definíciu športu tak, že šport je fyzický súťažný výkon. Potom súťaže v sexuálnej výkonnosti sú športom a zaslúžia si podiel na Britskej športovej lotérii 🙂 Ako hovorí klasik „O peniaze ide vždy až v prvom rade.“ a súdny spor bol o tom, či má Anglická bridžová únia nárok na podiel zo zisku zo športovej lotérie. Ostatným športovým federáciám sa hodí, aby čo najmenej športových odvetví malo takýto nárok.
V každom športe je niekoľko zložiek okrem iných: fyzická výkonnosť, mentálna sila, intuícia a šťastie. Na základnej, strednej a čiastočne i vysokej škole som hrával šach (v poslednom ročníku gymnázia som bol členom družstva, ktoré sa stalo majstrom Slovenska družstiev stredných škôl) a nikdy som nepochyboval o tom, že šach je športová disciplína. Podľa britskej judikatúry, ani šach nie je športom. V šachu je dominancia mentálnej zložky, kým neboli počítače dostatočne výkonné a softvér dostatočne „inteligentný“ silné zastúpenie tretej zložky, až potom štvrtá a fyzická zložka sa uplatňovala hlavne v súťažiach o Majstra sveta, fyzicky nemocný šachista na nich nikdy nemal šancu (intuícia v šachu sa podieľa na tom, že hoci šachista nemá prepočítané všetky varianty, „cíti“, že daný ťah je správny).
V bridži mentálna sila je tiež dominantná a dá sa rozložiť na niekoľko zložiek: hĺbka a presnosť logického myslenia, mentálna odolnosť, pamäť, dôvera v partnera. Intuícia v bridži hrá ešte dominantnejšiu rolu než v šachu a rola šťastia je vzhľadom nato, že bridž je hra s neúplnou informáciou, kým šach s úplnou, tiež významnejšia, v bridži sa môže hráč rozhodnúť štatisticky správne, ale v danom rozdaní to dobré nebolo.
O tom či bridž je alebo nie je šport som svojho času diskutoval na stránke Lexfórum. Nakoniec sme dospeli k záveru, že bridž možno z hľadiska slovenského práva pokladať za šport.
Ešte ako žiak základnej školy som čítal knihu Šachy všech dob a zemí, v ktorej bol šach charakterizovaný ako šport, veda i umenie. Podobné charakteristiky má aj bridž. Vývoj šachových programoch stál na počiatkoch výskumu umelej inteligencie. Napriek tomu, že v súčasnosti už superpočítač dokáže pravidelne víťaziť nad šachovými majstrami sveta, tieto víťazstvá sú založené na „hrubej sile“. Šachové programy buď prepočítavajú ťahy na niekoľko krokov dopredu a v otvoreniach využívajú databázy otvorení. Šachista veľmajster ale rozmýšľa diametrálne inak, popri prepočítavaní ťahov sa často rozhoduje intuitívne a táto intuícia je obvykle správna. Ale o umelej inteligencii a programovaní logických hier niekedy nabudúce.