Pseudopolitik Richar Sulík, ktorý zlikvidoval svoju koaličnú vládu, čím umožnil o tri roky skôr, či možno nikdy, znova sa dostať k moci Ficovi, ktorý dovolil či donútil (?) svojich poslancov, aby fotografovali v „tajnej“ voľbe svoje hlasovacie lístky, ktorý sám od seba odkúpil lukratívne pozemky, keď bol riaditeľom mestského podniku a potom ich za niekoľkonásobnú cenu predal, ktorý zo vznešených slov sloboda a solidarita urobil zdrapy papiera, ktorý na niekoľko najbližších rokov vytvoril na Slovensku z liberalizmu ptydepe pojem, žaluje Michala Havrana, za názor, ktorý vyslovil k Sulíkovmu politickému smerovaniu.
Všetky vyššie uvedené ľahko overiteľné fakty ukazujú, že Sulíček nie je trápnučký, ale že Sulík je trápny.
S jeho fašizmom je to komplikovanejšie. Je to, ako v tom vtipe: Ja nie som rasista, ale ak mi dcéra dovedie domov negra (Cigána, Číňana, nedajbože Žida ) , tak ich všetkých zastrelím. Keď Sulík vstupoval do politiky, deklaroval, že chce Fica poraziť v populizme. A tak sa neštítil použiť akýkoľvek prostriedok, ktorý Fico použil, či dokonca len mohol použiť. Predseda strany, ktorá má v názve Slobodu a Solidaritu, nemôže brojiť proti slobodám pohybu, názoru, nemôže slobody podmieňovať náboženstvom či rasou, o solidarite s ľuďmi, ktorí sa ocitli v núdzi, či v priamom ohrození života nehovoriac. Ale sme v ére postpravdy, postlogiky a o posty šlo už za starého Ríma.