Stupňovanie hlúposti

5. septembra 2016, Tibor Menyhért, vzdelávanie

Do ponovoročného štrajku učiteľov som sa s istými rozpakmi zapojil. Rozpaky nespočívali v tom, či štrajk je alebo nie je oprávnený. Učitelia na Slovensku sú dlhodobo jednoznačne finančne i spoločensky hlboko podhodnotení. Rozpaky spôsobovala moja osobná situácia, keď som sa do školstva po dlhých rokoch vrátil, vediac, za akých podmienok vstupujem do tečúcej rieky. Tieto podmienky som akceptoval, dokonca od nového roka došlo k  navýšeniu mzdových tabuliek a zrazu štrajk, navyše v skúšobnej dobe. Napriek tomu som sa zapojil. Takmer všetky moje kolegyne sa zapojili a pripadal by som si ako zbabelec, ak by som ich, ako jediný muž na škole, nechal v štichu. Neľutujem.

 

Čo ľutujem, je, že celkovo nás bolo na Slovensku do štrajku zapojených relatívne málo. Keď si pozrieme percentuálne zastúpenie zo západu na východ Slovenska, či presnejšie, podľa miery nezamestnanosti a priemernej mzdy podľa regiónov, tak miera zapojenia je nepriamo úmerná miere nezamestnanosti a priemernej mzde. Ešte sme našťastie nedospeli do štádia, keď jediné, čo by učitelia mohli stratiť sú ich okovy, no počas štrajku sa podarilo vyvolať dojem, že štrajkujúcim učiteľom ide v prvom rade o vyššie platy, či o politické ciele a to, že ide hlavne o systémové zmeny v mediálnom a predvolebnom šume, akosi zaniklo. Štrajky učiteľov a výpovede zdravotných sestier určite prispeli k tomu, že bývalá opozícia získala výrazne viac a bývalá vláda výrazne menej než v predchádzajúcich voľbách a do značnej miery prispeli k tomu, že sa do parlamentu dostali aj antisystémové strany. Ale ruku na srdce, tie tam do značnej miery v podobe Matoviča a čiastočne Sulíka boli aj predtým.

 

Teraz sa chystá akýsi stupňovaný štrajk. Nemôžem si pomôcť, ale mne to pripadá, ako stupňovanie hlúposti a tuposti. Všetci učitelia by sa mali zjednotiť na nejakých elementárnych požiadavkách, bez ohľadu na to či sú v tom či onom odborovom zväze alebo nie sú odborovo organizovaní. Mali by sa spoločne zapojiť do výstražného generálneho štrajku dajme tomu 17. novembra a, ak do začiatku nového roka vláda nesplní aspoň časť týchto základných požiadaviek, od nového roka vstúpiť do neobmedzeného štrajku. Tento nateraz prezentovaný stupňovaný štrajk, má akurát potenciál spôsobiť úplnú stratu pozostatkov podpory v rodičovskej verejnosti. Ja osobne sa doň nezapojím, napriek tomu, že ciele, ktoré by mal dosiahnuť sú nepochybne správne. Tenhle spůsob stávky je poněkud nešťastný.