V mnohých mojich básňach sa objavuje motív koní.
Nie je to samoúčelná sebaprojekcia. Kone sú môj osud. Moja bývalá manželka s nimi žila a vyrastala od 10 rokov a ja som s omnoho menšími zvieratami žil od svojho narodenia. Jednou z prvých mojich fotiek je, ako sedím na slonovi, o ktorého sa staral môj stredný brat Jiří v pražskom cirkuse 🙂
Keď sme sa so Silviou vzali, najprv som kúpil poníka pre svoje dve dcéry a potom som jej kúpil žrebca Johnyho. Možno k prvému naštrbeniu nášho vzťahu došlo, keď ho dala vykastrovať. Jeho vysmažené guľky boli vskutku fantastické, ale doteraz, keď si na to spomeniem, tam dole mám taký zvláštny pocit.
Moja mladšia dcéra Veronika má už niekoľko rokov Tarabasa, o koňovi podobného vzhľadu snívala od detstva. Teraz konečne na ródeu v Janovíku sa smola pretrhla a ona i on podali svoje životné výkony jedno tretie, jedno druhé a dve prvé miesta.
Gratulujem.
P.S. Nika dosiahla len to tretie miesto, ostatné získal na Tarabasovi jej 13 ročný zverenec. Ako učiteľa ma to o to viac teší.