Záchranca

12. júna 2016, Tibor Menyhért, poviedky

Zachránené dievča – podrezané žily.
Nádherná napriek čerstvým i zajazveným ranám. Všetkým sa nám páči, všetci sa o ňu bojíme. Režeme jej mäso na tanieri, schovávame pred ňou tupé príborové nože.  Nepomáha to. Ráno má nové, horšie rany, pomohla si farebnými ceruzkami. Na noc ju preto  priväzujú, cez deň dostáva elektrošoky, po nich má chvíľkové záchvevy vedomia pomedzi vykupujúci spánok.

Pokiaľ ju bolí iba telo, nebolí ju duša, len tá vie bolieť naozaj strašne. Preto vyhľadáva nehu tupých nožov, farebných cerúz, o kožu zahasených cigariet a keď nič iné nezostáva, aspoň hrubosť ďalšieho tupého chlapa, po ktorom nerozbolí duša, veď to bude bez lásky.
Chcel som jej povedať “Ľúbim ťa!”.
Nemohol som, nechcel som jej ublížiť. Podal som jej pripálenú cigaretu.
Som jej záchranca.