Havran

Stúpam po hrdle svojej piesne,

ozýva sa chrchot.

Lepšie vystihuje schrchlosť doby.

Odlupujem chrasty poznania.

Trýznim vás spevom.

Uši nemožno zavrieť,

nieto úniku.

Prichádza nápad:

Podrežme mu hrdlo!

Aká úľava.