Prebúram priečku,
čo bola medzi nami,
než zhasneš sviečku,
strápnim sa množinami.
Som nahý v tŕní,
hlava naprázdno vrní,
post prázdne vety,
vôkol sa lámu svety,
posledný neušiel,
zbytočne do dňa svieti,
stopíme zbytočné, či aspoň cudzie deti.
Sme mocní v bezmoci?
Zvítalní? Nemocní?
Kopnem si do priateľa,
pohladím zločincov.
Vlastných z chýb vystrieľať,
Než bude nedeľa.
V predpolí plnom mín,
v beztiaži vzlietol mím.