Čivava

2. novembra 2015, Tibor Menyhért, básne

Ráno sa vysmievavo stmieva,

dovolenka sa začala.

Odnášam lesu zopár kúskov dreva,

vtom ma chce zožrať čivava.

Dívam sa na ňu, či to myslí vážne,

nezbadám kaňu, už ju odnáša.

Zahodím premoknuté draždie,

záchrana skokom odkukaným od šaša.

Psíček sa celý vystrašený trasie,

aj ja sa trasiem, mokrý, od zimy.

To temné ráno prinieslo mi šťastie,

čivava s paňou mi nosí noviny.