Pochod
Prázdnotou srdcí
pochoduje dav,
vie čo sa sluší,
v ňom pocestného
nik by neprijal.
Strach ochromuje,
v nás temné stránky živí,
ten čo nás vykúpil,
v nás prestáva byť živým.
Zacieliť
Leto horúce,
nohy zodrali do kostí
mokré onuce,
nadšenia pochod
zlých imperialistov zlostí?
Súdruh, už pochop!
Politruk svedomie zlomí,
strieľali sme v podvedomí
na utečenca ta het.
Medzitým prevracia ťa svet,
strieľame kukaj,
keď utekajú dnukaj.
Vlak
Obom nám túžba v očiach bliká,
skúšame ukryť rozpaky,
na kríži visí láska zbitá,
aj tak však drží opraty.
Vstávajú z mŕtvych naše telá,
jedno sa v druhom rozplynú,
nebude duša moja celá,
Rebeka vlak má. Do plynu.
Pohľadnica
Už ako prvák, gymnazista,
skúšal som získať slovami,
čo iní brali rukami.
Len vo sne som sa s tebou stískal,
ukmasol si ťa veršami.
Stužková, naše prvé bozky,
jediná z tvojich pohľadníc.
Píšeš mi z Viedne: „Bol si božský,
už nevrátim sa.“ Mám zhola nič.
Naivných básni útle trosky.