Založ si blog

Lea

Lea bola taká malá, až bola nepriehľadnuteľná. Asi aj pre svoj vzrast a okuliare sedela v prvej lavici. Ja v poslednej, tam som mohol nerušene vyrušovať. Prvýkrát sme sa dlhšie rozprávali na našej imatrikulácii. Mal som vyhliadnutú inú obeť, po tú prišiel ktosi skôr, požiadal som o tanec Leu. Neoľutoval som. Tancovala dobre, no hlavne vydržala počúvať moje postpubertálne drísty. Po každej jej reakcii som prestával byť nerozumným pubertiakom a spel som k dospelosti. Zmúdrel som počas troch tanečných kôl, nedospel som doteraz.

Keď sa priblížila desiata, vyhlásila: ”Musím ísť. Sľúbila som rodičom – Do desiatej budem doma. Ponúkol som sa ju odprevadiť. Dovolila mi to po zastávku autobusu a ja (pako) som doň nenastúpil. Vrátiť sa na zábavu bolo trápne, všetci videli, že sme odišli spolu. Ak sa nevrátim budú mi závidieť, ak sa vrátim, výsmech ma neminie. Vybral som sa nočným mestom, Leninkou (pre mňa to zrazu bola Leinka) a možno vtedy sa vo mne zrodil “básnik”.

V pondelok si ma v triede nevšímala. Čím väčšmi som na hodinách šaškoval, tým som jej bol ľahostajnejší. Z poslednej lavice som sa presťahoval rovno za ňu, svoje excesy som zmiernil, dostavovali sa náznaky zápalu učenia. Raz mi požičala zošit z ruštiny a keď som jej ho po víkende vrátil, zabudol som  v ňom báseň:

 

Učím sa z tvojho rukopisu,
mysľou mi rôzne vety kníšu,
o pravde, šťastí osude,
o láske, ktorá Nebude?
To písal Puškin, to zas Gribojedov,
ja píšem o tom, jak som zjedol,
bláznivé huby k tebe lásky,
chcem odkryť našich srdcí masky.
Prepáč mi slová, nehnevaj sa,
povaha tvoja, tvoja krása,
vtedy ma plne opantala,
navôkol bola plná sála.

Báseň bola o veľa dlhšia, viac si nepamätám. Zošit ruštiny mi už nikdy nepožičala. Vrátil som sa do poslednej lavice, ale vyrušovať ma už akosi nebavilo.

Druhá šanca prišla počas lyžiarskeho výcviku. Nechal som sa zaradiť medzi začiatočníkov a niekoľkokrát som sa s ňou zviezol na kotve na Kojšovku.  Ak sa vlek počas jazdy zastavil, iní nadávali, ja som bol šťastný – o to dlhšie sme sa mohli rozprávať, mohol som byť v neintímnom prostredí pri nej tak dlho intímne blízko. Pred koncom lyžiarskeho bol karneval. Ja sultán, v háreme päť spolužiačok, medzi nimi ONA. Všetky na mňa zbožne pozerali, Lea najväčšmi. Nevedel som sa dočkať, kedy zostaneme sami. Nezostali sme. Po karnevale nasledovala diskotéka, keď som na ňu prišiel, s kamarátkou tancovali s dvojicou Poliakov. Tiež mali lyžiarsky. Šiel som sa schladiť do snehu, dosiaľ sa topí. Prvý deň po lyžiarskom som jej podstrčil lístok:

 

Karneval

Jeden deň som sultán bol,
jeden deň som hárem mal,
otrokyňa bola v ňom,
mala tak oddanú tvár.
Ja ostatné som nevidel,
nevidel ich hebkosť tiel,
mňa celkom zmámil úsmev tvoj,
ja veril som, že vyhrám boj,
že predsa pevnosť padne.
V ušiach už mi zaznel tuš,
že nad ženou zvíťazil muž,
tvoj úsmev znel tak vábne.

No padli masky, koniec hry,
zanikli všetky moje sny.
Ja ti dám pokoj, nemorím ťa už.
Pre teba hrajú teraz tuš.

V maturitnom ročníku sme sa konečne zblížili. Celý čas mávala čisté jednotky, no pomáhal som jej s matikou a fyzikou. Na stužkovej sme po rokoch spolu znova tancovali. Predstavila ma rodičom, vytancoval som aj jej mamu. S rodičmi odišla dávno pred koncom zábavy. Uvolnene som sa zabával ďalej. Nenabral som odvahu, ponúknuť sa, nech zostane a ja ju odprevadím.

Zmaturovali sme. Lea všetko za jedna, ja tiež, až na dvojku z matiky – tú som predsa vedel, tak som jej vôbec nevenoval pozornosť. Na vysokú ma prijali bez prijímačok. Mama mi za odmenu kúpila trojtýždňový jazykový kurz ruštiny pri Moskve. Keď som sa vrátil, čakala ma – pohľadnica  z Viedne: Zbohom. Prepáč, už sa nevrátim. Lea. Nechápal som. Pochopil som  po rozhovore s triednou. Leu neprijali na medicínu, hoci skúšky zvládla. Po otcovi mala “zlý kádrový profil” a bol zázrak, že mohla študovať na gymnáziu. Odišli do Spojených štátov, Američanom bola dobrá dosť, vysnívanú medicínu vyštudovala.

 

Už ako prvák, gymnazista,
skúšal som získať slovami,
čo iní brali rukami.
Len vo sne som sa s tebou stískal,
ukradol si ťa veršami.
Stužková, naše prvé bozky,
jediná z tvojich pohľadníc.
Píšeš mi z Viedne “Bol si božský”,
Prepáč. Už nevrátim sa. Mám zhola nič.
Naivných básni útle trosky.

Prvá slovenská bridžová liga 2019

28.10.2019

Od piatku do nedele sa v Košiciach hrala jesenná fáza I. slovenskej bridžovej ligy. Hral som za družstvo KBK Košice. Po jarnej fáze sme boli na druhom mieste so stratou 0,92 VP na prvé družstvo viac »

Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v bridži 2019

01.10.2019

Od 27.9. do 29.9.2019 sa v Poprade konali Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v súťažnom bridži. V piatok poobede a v sobotu doobeda sa konala súťaž družstiev. Oproti minulým rokom výrazne viac »

Slovboj 2

16.09.2019

Hoci pôvodný článok Slovboj mal pomerne veľa lajkov, málokomu sa podarilo hru nainštalovať na svoj mobil alebo tablet. Medzičasom som hru publikoval na Google Play, takže by už nemali byť problémy viac »

Minister dopravy Árpád Érsek

Érsek pre Pravdu: Jednotka na kandidátke? Je to pre mňa výzva

21.11.2019 23:05

Árpad Érsek sa po prvý raz vyjadril k tomu, že bude jednotkou na kandidátke Mostu-Híd.

Alojz Hlina

Hlina: KDH tento sobáš nemôže urobiť

21.11.2019 22:50

V relácii Na hrane TV Joj diskutovali líder KDH Alojz Hlina a podpredseda Smeru Richard Raši.

Matúš vallo, voľby

Plat primátora Bratislavy prekročí 6000 eur, podľa poslancov si ho zaslúži

21.11.2019 20:00

Primátor Bratislavy Matúš Vallo bude od decembra zarábať 6048 eur, čo je o 50 % viac ako základný plat. Podľa poslancov vynakladá veľa práce a energie.

deti, mlieko, mliečne výrobky, jedáleň, škola

Slovenská mliečna rieka vysychá, tridsať rokov postupne upadá

21.11.2019 20:00

Aj reťazce, ktoré si predtým príliš nevšímali slovenské mliečne produkty a dovážali ich, teraz chcú slovenské produkty. Mliekarne však nestačia kryť dopyt.

Tibor Menyhért

Tak dlho sa hádali na maličkostiach, až z toho bola veličkosť

Štatistiky blogu

Počet článkov: 148
Celková čítanosť: 231496x
Priemerná čítanosť článkov: 1564x

Autor blogu

Kategórie